Živé obrazy VJingu

Abstract

Predmetom diplomovej práce Živé obrazy VJingu je estetická činnosť, založená na vizuálnej projekcii a práci s novými médiami v reálnom čase, zvaná VJing, či obecnejšie "živé audiovizuálne predstavenie", keďže zvyčajne tieto performancie dopĺňajú auditívne udalosti alebo naopak, sú hudbou doplňované. Prvá časť práce sleduje pôvod VJingu z troch pozícií, teda historický vývoj projektovaného obrazu, historický vývoj elektronickej hudby a historický vývoj diskurzu synestézie ako princípu, ktorý spája vo vnímaní odlišné zmyslové vnemy naraz. Druhá časť práce predstavuje filozofickú perspektívu a vymedzuje pojmy, pomocou ktorých sa dajú uchopiť tendencie vo vývoji súčasného umenia nových médií, a to predovšetkým po vzore nemeckej filozofie médií, pričom určujúce sú tu pojmy ako homöotechnika, performativita, medialita a gesto. Výsledkom práce je zistenie, že nie filozofia médií je prínosom pre textuálne a reflexívne obrysy VJingu, ale práve naopak, VJing ako umelecká činnosť je prínosom k definovaniu filozofie médií, ktorá zdá sa, že sa formuje spolu s tým, ako sa formujú nové médiá a experimentujúce umenie, skúmajúce ich radikálne možnosti.

The subject of the thesis Live images of VJing is an aesthetic activity, based on visual projections and on work with new media in real-time, known as VJing, or more generally "live audiovisual performance". As these performances usually complement auditory events or are supplemented by music. The first part follows the origins of VJing out of three angles: First the historical development of projected image, electronic music and the discourse of synaesthesia principle as an principle joining different sensory perceptions into one. Second part of this thesis is introducing an philosophical perspective and it's defining terms, through which can be glimpsed the tendencies in the development of contemporary art of new media, particularly following the example of the German new-media philosophy with terms like homöotechnik, performativity, mediality and gesture. The outcome of this thesis is the finding, that it's not the media-philosophy bringing the textures and shapes to VJing, but the opposite - VJing as an art form is a valuable contribution to defining of the media-philosophy, which seem to be forming along with the new media itself and with the experimental arts exploring it's radical possibilities.