Lichenofágia na pozadí sekundárnych metabolitov

Abstract

V porovnaní s herbivóriou a množstvom znalostí o jej dôsledkoch, je lichenofágia málo preskúmaným javom, ktorému sa začína venovať viac pozornosti až v posledných rokoch. Množstvo recentných prác potvrdilo, že sekundárne metabolity chránia lišajníky voči viacerým skupinám živočíchov a vznikli rôzne teórie o charaktere týchto interakcií. Okrem toho niekoľko publikovaných prác načrtlo významné ekologické dôsledky lichenofágie. Vo svojej diplomovej práci som sa zamerala na problematiku sekundárnych metabolitov a prirodzené preferencie spásačov medzi jednotlivými druhmi lišajníkov. Na laboratórne pokusy som si vybrala šesť epifytických lišajníkov obsahujúcich sekundárne metabolity (Parmelia sulcata, P. saxatilis, Parmelina tiliacea, Melanelixia glabratula, M. subaurifera, M. glabra), dva bez metabolitov (Melanohalea exasperata, M. exasperatula) a dva druhy slimákov (Lehmannia marginata, Cochlodina cerata), ktoré sa epifytickými lišajníkmi reálne živia. Pomocou tenkovrstevnej chromatografie som overila sekundárne metabolity v stielkach vybraných druhov a ich obranná rola voči mäkkýšom bola v pokusoch preukázaná. Následne som zostavila transplantačný pokus, v ktorom som sledovala preferencie prirodzených spásačov v prirodzených podmienkach. V pokuse bol rod Melanohalea, ktorý neobsahuje sekundárne...

In contrast to the much that is known about herbivory and its consequences, lichenovory has seldom been studied. Recently, studies confirming the anti-feedant role of lichen secondary metabolites were brought out and hypotheses considering the nature of these interactions were introduced. Also, a few papers dealing with the ecological consequences of lichenovory were published lately. My thesis was aimed on the secondary metabolites issue and the preferences of the lichen feeders in the natural conditions. Six epiphytic lichen species containing secondary compounds (Parmelia sulcata, P. saxatilis, Parmelina tiliacea, Melanelixia glabratula, M. subaurifera, M. glabra), two without them (Melanohalea exasperata, M. exasperatula) and two species of gastropods that naturally climb the trees to feed on lichens (Lehmannia marginata, Cochlodina cerata) were selected for grazing experiments. The deterring role of the lichen compounds was proven. These were also identified using thin-layer chromatography. Subsequently, a transplantation experiment was carried out. It was focused on specifying the preferences of lichen grazers in their natural habitat. The genus Melanohalea that does not contain any secondary metabolites was strongly prefered. No significant preferences among the other species used in the...