Eliáš v Novom zákone a apokryfnej literatúre
Elijah in the New Testament and Apocryphal Literature
Eliáš v Novém zákoně a apokryfní literatuře
bakalářská práce (OBHÁJENO)
Zobrazit/ otevřít
Trvalý odkaz
http://hdl.handle.net/20.500.11956/64558Identifikátory
SIS: 143862
Kolekce
- Kvalifikační práce [1555]
Autor
Vedoucí práce
Oponent práce
Mrázek, Jiří
Fakulta / součást
Evangelická teologická fakulta
Obor
Evangelická teologie
Katedra / ústav / klinika
Katedra Nového zákona
Datum obhajoby
17. 6. 2015
Nakladatel
Univerzita Karlova, Evangelická teologická fakultaJazyk
Slovenština
Známka
Výtečně
Klíčová slova (česky)
Prorok Eliáš, starozákonné pseudepigrafy, Nový zákon, apokalypsa, modlitba, vzkriesenie, exemplumKlíčová slova (anglicky)
Elijah the prophet, Old Testament Pseudepigrapha, the New Testament, apocalypse, prayer, resurrection, exemplumProrok Eliáš je v hebrejskej Biblie pokladaný za spravodlivého jednotlivca, ktorý nezakúsil smrť, ale bol vzatý do neba na ohnivom voze. Táto práca sa pokúša objasniť ako sa s touto legendou vysporiadali Nový zákon a starozákonné pseudepigrafy v ich kontexte, ktorý je závislý na obrazotvornosti náboženského pozadia, v ktorom sa očakáva príchod Eliáša. Keďže sa spisy Nového zákona a starozákonných pseudepigrafov zaoberajú skutočným alebo fiktívnym kontinuom s hebrejskou bibliou, (ktorej kánon nemusel byť v dobe vzniku daného novozákonného alebo pseudepigrafného spisu uzavretý), priama narážka na proroka Eliáša vedie k tvrdeniam o povahe viery v období neskorého judaizmu a raného kresťanstva a o spôsobe akým sa tento legendárny materiál vyvíjal. Podľa toho na aké skutočnosti a osoby sa prorok Eliáš v daných spisoch vzťahuje a so stálym prihliadaním na náboženský kontext spisov, je možné dozvedieť sa, ktoré motívy týkajúce sa tejto postavy sa dajú pokladať v kresťanskom kánone za uzavreté a ktoré žijú ďalej vlastným životom v okruhoch, ktoré preberajú židovsko - kresťanské materiály.
The prophet Elijah is according to the Hebrew Bible understood as a righteous individual who did not die but was taken to heaven on a fiery chariot. This thesis attempts to clarify how the New Testament and the Old Testament Pseudepigrapha treat this legend in their own contexts which are dependent on the imagery of religious background in which Elijah is expected to return. Since both New Testament and the Old Testament Pseudepigrapha deal with possible or fictitious continuum with the Hebrew Bible, (canon of which was not necessarily settled at the time of creation of a particular New Testament or Pseudepigraphic writing), explicit mention of Elijah the prophet leads to assumptions about the nature of belief in the era of the late Judaism and early Christianity and the manner this legendary motif evolved. Depending on the phenomena and characters Elijah the prophet is dealing with in a particular writing and taking into account religious context of the writing, it is possible to find out which motifs touching this character might be considered to be brought to an end in the Christian canon and which are sort of autonomous in realms influenced by Judeo-Christian materials.