Nuda ako sociologický problém
Boredom as a sociological problem
Nuda jako sociologický problém
diplomová práce (OBHÁJENO)
Zobrazit/ otevřít
Trvalý odkaz
http://hdl.handle.net/20.500.11956/69612Identifikátory
SIS: 124954
Kolekce
- Kvalifikační práce [18162]
Autor
Vedoucí práce
Oponent práce
Balon, Jan
Fakulta / součást
Fakulta sociálních věd
Obor
Sociologie
Katedra / ústav / klinika
Katedra sociologie
Datum obhajoby
23. 6. 2014
Nakladatel
Univerzita Karlova, Fakulta sociálních vědJazyk
Slovenština
Známka
Výborně
Klíčová slova (česky)
Nuda, diskurz o nude, sociologický koncept nudy, Heidegger, Dasein, naladenie, intersubjektivita, kontextualita, vzťah, situácia, rekreačný zájazdKlíčová slova (anglicky)
Boredom, discourse on boredom, sociological concept of boredom, Heidegger, Dasein, attunement, intersubjectivity, contextuality, relation, situation, tourism, organized holidayNapriek tomu, že nuda býva často považovaná za všednú súčasť každodenného života v dnešnej spoločnosti, akademický svet nie je jednotný v jej vysvetlení. Jednotliví autori sa rozchádzajú vo svojich stanoviskách jednak pri otázke, či je nuda univerzálnym alebo historicky vyvinutým javom a zároveň v položení dôrazu buď na subjekt alebo na vonkajšie podmienky pri otázke pôvodu a pôsobenia nudy. Predložená práca sa usiluje reflektovať tieto konceptuálne problémy a preklenúť ich pomocou alternatívneho, sociologicky relevantného prístupu. Navrhuje nový sociologický koncept, ktorý vychádza z výkladu nudy Martina Heideggera. Nudu chápe ako špecifický typ vzťahu medzi jedincom a jeho prostredím, resp. objektami v ňom. Pôvod a pôsobenie nudy vidí v pásme ich stretávania, čím sa usiluje odvrátiť epistemologické dilemy vyplývajúce z jednostrannej konceptualizácie. Koncept je následne empiricky využitý na interpretáciu konkrétneho segmentu cestovného ruchu, tzv. rekreačné zájazdy. Rekreačný zájazd ako ustálený model, vytváraný a poskytovaný cestovnými kanceláriami v podobe komplexného produktu, je tu chápaný ako inštitucionalizovaná a legitímna forma nudy. Aplikovanie konceptu poukazuje predovšetkým na aspekt dočasného vyviazania jedinca zo spoločnosti, ktorý rekreačné zájazdy umožňujú a povzbudzujú, a poukázať...
Contemporary society perceives boredom largely as a normal part of everyday life. Nevertheless, academic discourse has not come to an agreement on its interpretation. The researchers differ on two main points: first, whether boredom is universal or historically developed phenomenon, and second, whether it is an individual or the external conditions, who is more responsible for the emergence of boredom. This paper reflects on these conceptual difficulties and attempts to elude them by suggesting an alternative, sociologically relevant approach. A new sociological concept of the phenomenon is introduced, based on Martin Heidegger's conceptualization of boredom. Boredom is thereby understood as a specific way, in which individual relates to his/her social environment and its objects. In order to avoid epistemological dilemmas resulting from an imbalanced account, which puts too much emphasis either on subject or its environment, the concept situates boredom's origin and actuation onto the level where subject and its environment meet. The theoretical part of the text is followed by an empirical one, which uses the concept to interpret a specific segment of tourism: organized holidays. This particular model, constructed and offered by travel agencies as a complex product, is understood here as an...