Pastierstvo na území národných parkov vo Východných Tatrách. Kultúrno-ekologické súvislosti v súčsnosti

Abstract

Shepherd's expansion into the Eastern Tatras valleys started latest in the 14th century. The peak of the pastoralism was Walachian colonization in the 16th century. Shephards usually used to drive out their herd (to pasture) to an altitude over 2000 meters above the sea level. The damage caused by grazing has grown to such proportions that pasturage was prohibited in some areas. After the establishment of the Tatra National Park the pastoralism in the High Tatras and Belianske Tatras in Slovakia was completely banned. In Poland shepherding was recovered in the form of cultural pasture, which is being regulated under strict conditions to prevent damage to the environment, after about 30 years long pause in the territory of Tatrzański Park Narodowy. The main objective of my thesis is to find out whether it would be possible to bring back the grazing to the territory of the Tatra National Park. If yes, then under what specific conditions, with what advantages or disadvantages, in its comprehensive perspective, not only natural but also socio-cultural. I took inspiration from the cultural pasture in Poland, and I was interested in the negatives of regulated grazing as well. I made my research in the form of semi-structured interviews with experts and with general public. The results of the empirical...

Pastierska expanzia do tatranských dolín vo Východných Tatrách začala najneskôr v 14. storočí. Vrcholom pastierstva bola valaská kolonizácia v 16. storočí. Pastieri bežne vyháňali svoje stáda do nadmorskej výšky nad 2000 m. n. m. Škody spôsobené pasením narástli do takých rozmerov, že sa pastva z niektorých území vylúčila. Po vzniku Tatranského národného parku bolo pastierstvo na území Vysokých a Belianskych Tatier na Slovensku úplne zakázané. V Poľsku sa podarilo pastierstvo obnoviť po približne 30 ročnej odmlke aj na území Tatrzańskiego Parku Narodowego v podobe tzv. kultúrneho výpasu, ktorý je realizovaný za prísnych podmienok, aby nedochádzalo ku poškodzovaniu prírody. Cieľom mojej práce bolo zistiť, či by sa dala pastva vrátiť na územie Tatranského národného parku a ak áno, tak za akých podmienok, aké by boli jeho výhody i nevýhody, a to komplexne, nielen z prírodného, ale aj zo sociálne-kultúrneho hľadiska. Inšpiratívna pre mňa bola práve kultúrna pastva v Poľsku a tiež ma zaujímalo, či v Poľsku sledujú nejaké negatíva regulovanej pastvy. Svoj výskum som robila v podobe pološtrukturovaných rozhovorov s odborníkmi, ale i laickou verejnosťou. Výsledky empirickej časti ukázali, že väčšina respondentov by si vedela predstaviť prinavrátenie pastvy za určitých podmienok, nie v takej intenzívnej...