Linkage between Exchange Rate and Foreign Direct Investments: Empirical evidence from Developing Countries

Abstract

Táto diplomová práca poskytuje aktualizované odhady spojitosti medzi výmen- ným kurzom a priamymi zahraničnými investíciami (PZI). Na vzorke 40 rozvo- jových krajín prijímajúcich PZI z piatich rozvinutých OECD krajín skúmame, ako úroveň menového kurzu, kurzová volatilita a režim menového kurzu ov- plyvňujú PZI. Aplikáciou Hausman-Taylorovej metódy inštrumentálnych pre- menných medzi rokmi 1991-2010 sme nedospeli k jednoznačnej roli vplyvu výmenných kurzov na PZI. V práci dokumentujeme, že za posledné dve desaťro- čia došlo k zníženiu volatility výmenných kurzov rozvojových krajín, čo mohlo mať za následok jej menej pravdepodobný dopad na PZI. Taktiež na základe výsledkov analýzy nepotvrdzujeme hypotézu zvýšeného bohatstva investorov, ktorá predpokladá nárast PZI po reálnej depreciácii meny rozvojovej krajiny. Tento výsledok pripisujeme vývoju reálnych menových kurzov rozvojových krajín, ktoré v analyzovanom období zaznamenali v priemere značné posil- nenie. V práci taktiež evidujeme pozitívny vplyv de facto bilaterálnej fixácie mien na toky PZI. Odôvodnenie možno nájsť v znížení transakčných nákladov, ktoré je spojené s dôveryhodnými výmennými kurzami.

In this thesis we provide an updated empirical evidence on the linkage between an exchange rate and foreign direct investments (FDI). On the sample of 40 developing countries receiving FDI flows from five developed OECD econo- mies, we analyse how the strength of exchange rates, exchange rate volatility and currency regime affect FDI. Applying the Hausman-Taylor instrumental variable approach over the analysed period from 1991 to 2010, we have not found unanimous support on the role of exchange rates in influencing FDI. In the thesis, we document that over the last two decades, bilateral exchange rate volatility decreased and this can be assigned to its less-likely influence on FDI. In addition, based on the results of the analysis, we cannot confirm the wealth effect hypothesis that supposes an increase of FDI after real depreciation of developing country's currency. We ascribe this outcome to the development of average real exchange rates of developing countries that exhibited considerable strenghtening during the analysed period. We also find that de facto bilateral fixing of the currencies might be beneficial for FDI flows. The reasoning might lie in the reduction of transaction costs that is linked to credible exchange rates.